Kľúčové slovo roku 2021 je flexibilita.
Netvárme sa, že od 9h do 17h, pod emblémom firemného loga, sme všetci najproduktívnejší. Alebo, že najefektívnejšia interakcia je možná len so šálkou s firemným logom vo firemnej kuchynke.
Význam práce z domu totiž nie je zďaleka len v tom, kde pracujeme, ale najmä ako pracujeme. A efektivita sa nedosahuje tým, že na povel všetci brainstormujeme v jednej zasadačke od 8.30h do 9.30h, ale že dáme priestor ľuďom, aby tvorili a pracovali vtedy a tam, kde na to majú najlepšie podmienky a tam, kde im to ide najlepšie.
To, čo dnes vo firmách zúfalo potrebujeme sú lídri a nie dozorcovia s titulom manažér.
Najlepšie výsledky dosahujeme, ak manažment tomuto prístupu rozumie a má ho v svojej DNA. Vtedy dokáže výsledky kreatívnych tokov správne prepájať, podporovať myšlienky a idey, ktoré majú potenciál priniesť zmenu, inovácie a, samozrejme, aj dobré čísla.
Toto je prototyp manažéra, ktorého dnes a do budúcnosti chceme mať vo svojich firmách a korporáciách. Manažér dnes nemá poberať svoj manažérsky plat za to, že dokáže ľudí nahnať v jeden termín do zasadačky, alebo že kontroluje dochádzku a vypĺňa nezmyselné formuláre ročného hodnotenia.
Úprimne, na to stačí aj oveľa lacnejší elektronický systém alebo primerane zdatný dozorca. Ak teda toto je spôsob, ktorý zodpovedá firemnej kultúre. Uff. Skúsme konečne vykročiť z tieňa raného kapitalizmu.
Manažér je hodný svojho platu, keď dokáže ľudí inšpirovať, viesť, dostať z nich to najlepšie a vytvorí na to vo svojom tíme tie najlepšie možné podmienky a atmosféru. To, čo dnes vo firmách zúfalo potrebujeme sú lídri a nie dozorcovia s titulom manažér.
Ľudský kapitál je najhodnotnejšie aktívum a bez urážky, nie je to robotnícka trieda.
Čím kvalifikovanejší a seniornejší človek, tým väčší priestor a flexibilitu na prácu potrebuje, aby mohol využívať naplno svoj vlastný potenciál. Získavať nové podnety a necykliť sa v zaužívaných úvahách a postupoch, ktoré už toľkokrát zlyhali a nenaplnili očakávania.
Predstava špičkového špecialistu alebo manažéra zovretého do klieští pracovného času, vydaného napospas nikdy nekončiacim meetingom, kde polovica ľudí nemá páru o čom je reč a tá druhá sa predvádza, zadupaného do prachu okovanou čižmou prebujnených interných predpisov a niekoľkých stupňov lokálneho a skupinového riadenia, kde si každý nadriadený chce zaslúžiť svoj plat vymýšľaním brilantných a ešte brilantnejších metód a nástrojov kontroly a riadenia, ako vytvára stimulujúce prostredie v ktorom spontánne víri kreativita a enormné pracovné nasadenie je skrátka úplne absurdná.
O motivácii ráno vstať a prísť do práce nehovoriac.
Aj keby všetci sedeli prikovaní ku stoličkám v jednej zasadačke 24 hodín denne a podávali si šťastné kreatívne pero. Veď si len spomeňme na tragédiu zvanú open space. Dnes už snáď nikto nepochybuje o tom, že napriek neobmedzenému priestoru na spontánnu interakciu, tento model žiadny výbuch kreativity nepodnietil, leda tak šírenie infekcií (a nie, nie je to narážka na túto pandémiu). Neurazte sa, zámerne pre obraznosť preháňam, ale do basy sa chodí za trest, nie podávať výkon a tvoriť hodnoty.
Flexibilita je game changer.
Peniaze sú základ. V podstate taká základná hygiena. Ako keď si ráno a večer umyjete zuby. Ale na to aby sa vám nepokazili alebo ste o ne neprišli to nestačí. Ľudia samozrejme nie sú zuby. Ale ak chceme nadštandardný výkon, nasadenie a ownership, musíme byť pripravení poskytovať nadštandardnú starostlivosť a prístup. V určitom veku už peniaze nehrajú tú hlavnú rolu.
Flexibilita však, paradoxne, môže byť tým, vďaka čomu si vytvoríte naozajstné puto. A z tých najlepších spraví výnimočných.
Chybná pointa home officu.
Nedávno som čítala jeden príspevok, ktorý mal skôr charakter hejtu zo sociálnej siete, ako zrelej manažérskej úvahy istého výkonného riaditeľa.
Podľa autora „planktón“, rozumej bežní zamestnanci vykonávajúci v korporáte v podstate len rutinné administratívne činnosti, sú v podstate tou jedinou skupinou zamestnancov, ktorí dokážu svoju prácu ako-tak vykonávať z domu. Práve preto, že je rutinná, nevyžaduje nápady a v podstate na nej niet čo pokaziť. A toto je podľa mňa veľmi nešťastný, ale žiaľ, pomerne rozšírený omyl.
Paradoxne, vtip je v tom, že takýto zamestnanec môže svoju prácu skutočne robiť kdekoľvek, kde má k dispozícii všetky potrebné nástroje a prístupy do systémov. Teda AJ z domu. Ale nie je to pointa. Rozhodne nie pointa pridanej hodnoty Home officu.
Dokonca, presne toto je typ práce, ktorú je najjednoduchšie a vlastne aj najefektívnejšie, a s najmenšími nákladmi pre zamestnávateľa, robiť práve v kancelárii. Hoci aj od 9h do 17h alebo v akejkoľvek podobe pružného pracovného času. Pretože, pri napĺňaní formulárov, tabuliek a výkazov a iných rutinných činnostiach je kreativita spravidla skôr na škodu. A ani ju neočakávame.
Ak však viete vytvoriť podmienky, aby aj tieto práce mohli zamestnanci robiť „z domu“ a umožníte im to, je to v očiach mnohých z týchto zamestnancov plus. Hodnotný benefit, ktorý ste im poskytli. A tí, ktorí tento spôsob práce preferujú, to určite privítajú a ocenia. Pretože, aj v prípade týchto zamestnancov má ich pozitívna motivácia a ústretovosť zo strany zamestnávateľa svoju hodnotu a význam a zamestnávateľovi sa takáto investícia určite vráti, napríklad aj v podobe zvýšenej lojality.
Avšak, aby bola práca urobená v požadovanej kvalite (rozumej tej najlepšej) a v stanovenom deadline, je to jedno. Z pohľadu firmy je skutočne jedno, kde zamestnanec túto prácu robí. Teda kľudne aj z domu. Stačí, že má na to vytvorené vhodné podmienky.
Poznámka medzi dvoma čiarami: Aj „planktón“ sú ľudia. To líder vie. A pre „dozorcov“ všetko jedno – či planktón, či šťuky, len to treba správne nakalibrovať a zvoliť vhodnú veľkosť a pevnosť siete. Toľko k tomuto rybárskemu pripodobeniu. Nepáči sa vám to? Ani mne. A kľudne sa opýtajte ktorejkoľvek ryby.
Na všetko sa dá zvyknúť, ale zázraky nečakajte.
Dostávame sa k pointe a k mojej úvahe z úvodu. Pre všetky ostatné kategórie zamestnancov, manažérov či lídrov, teda všetky väčšie či menšie ryby, veľryby či dravce z korporátneho rybníka, to však už jedno nie je.
Je pravda, že na všetko sa dá zvyknúť. Aj na uniformné pracovné nasadenie od 9h do 17h. Zázraky ale nečakajte. Každý z nás je totiž iný. Máme svoj biorytmus, inak tvoríme, inak pracujeme. A najlepšie výsledky dosiahneme, ak môžeme pracovať v súlade sami so sebou.
To dnes najlepšie vedia tí, ktorí majú to šťastie, že najvhodnejšie je pre nich pracovať od 9h do 17h, na pracovisku. My všetci ostatní, viac či menej improvizujeme alebo sa postupne odstrihávame. A mnohí to dokonca ani netušili a až pandémia im otvorila oči.
Je pravda, že niektorým po mesiacoch Lockdownu Home office takpovediac zhorkol, nie je to však chybou Home officu, ale skôr toho Lockdownu. A po krátkom čase, po návrate do kancelárií, si to opäť naplno uvedomia.
Pandorina skrinka bola otvorená a home office tu s nami už zostane navždy. A to je len začiatok. Ak sa naučíme efektívne pracovať z domu a začneme naplno využívať výhody, ktoré nám flexibilita prináša, pochopíme, že ak môžeme pracovať z domu, môžeme pracovať vlastne odkiaľkoľvek.
Work From Anywhere (WFA) – práca odkiaľkoľvek, už ste to počuli? Nemusí to byť len spôsob práce, práca z domu môže byť súčasťou životného štýlu. To je aj môj prípad. Ale o tom niekedy nabudúce.
Každý to máme inak. A prečo nie?
Neznamená to, že ak nesedíme všetci na jednom mieste alebo v jednej budove, nevieme spolupracovať alebo nájsť vhodný a efektívny spôsob interakcie. To, že sme boli počas pandémie prinútení sedieť doma a nemohli sme sa stretnúť, neznamená, že home office je nepriateľom spolupráce. Je to alternatíva. Žiadaná a v mnohých prípadoch aj veľmi efektívna.
Niekto sa už nevie dočkať návratu do kancelárie, pretože tak mu to najlepšie vyhovuje. Nechce pracovať inak a inde. A nie je dôvod nútiť ho pracovať z domu alebo ho vyháňať z kancelárie. Niekto zase chce prísť do kancelárie len na nevyhnutné stretnutia s kolegami a potom pracovať na svojich úlohách a riešeniach z domu, možno v noci alebo nadránom. A niekto chce pracovať z domu povedzme raz do týždňa. Každý to máme inak.
Svet sa zmenil. Od života chceme viac.
Tým, kde pracujeme sa to však ani zďaleka nekončí. Pandémia nám mnohým otvorila oči. A skôr či neskôr si začneme klásť aj otázky o tom, koľko času a svojho života vlastne chceme venovať práci. Život je krátky a pandémia nás naučila, že sa to môže kedykoľvek zvrtnúť.
Som presvedčená, že nás bude viac, ktorí chceme od života viac ako ho tráviť v práci. Akokoľvek by bola naša práca zmysluplná, bavila nás a napĺňala. Bude nás viac, ktorí chceme viac času, priestoru a energie aj na iné dôležité a dôležitejšie veci v živote ako je práca.
A pokiaľ tomu nebránia technické prekážky, ale „len“ firemné zvyklosti a kultúra, je najvyšší čas s tým niečo robiť. Nielen kvôli pandémii, ale preto, že svet sa reálne zmenil. Na začiatok je dobré zveriť vedenie ľudí lídrom. Ľudia to ocenia.
A ak váhate, či vám vytváranie flexibility pre vašich zamestnancov stojí za námahu, stačí si položiť tú správnu otázku: Môžeme si dovoliť prísť o tých najlepších? Môžete?
Máme riešenie pre tých, ktorým zachutila flexibilita.
Pre tých, ktorí sa chcú sami rozhodovať, koľko času venujú práci a kedy a chcú si vybrať komu poskytnú svoje vedomosti a skúsenosti. Spolu s Lucie Schweizer a Zuzanou Lešovou pripravujeme online platformu FlexiExpert. Platformu, ktorá bude prepájať skúsených špecialistov s firmami a umožní im spoluprácu na komerčnom základe. Flexibilne a za férových podmienok. FlexiExpert by BLINDSPOT. www.flexiexpert.com
