Prekážky v živote sú obrovskou príležitosťou, aby sme si upratali v našich životoch. Každý z nás je totiž zodpovedný za to ako so svojim životom naloží. Každý deň sa počíta. Teda každý deň, ktorý prežijeme tak, že stojí zato si ho pamätať. Život sa totiž nedá odložiť “na potom”.
Občas sa ocitneme v situácii, že máme pocit, že vplyvom okolností, ktoré nedokážeme zmeniť, máme len malú možnosť ovplyvniť to, ako žijeme. Boríme sa s frustráciou a prepadáme panike a beznádeji. Opak je však pravdou. Ide totiž o uhol pohľadu.
Čo by ste urobili dnes inak keby ste vedeli, že \"zajtra\" už nebude?
Nepozerať sa danú situáciu z pohľadu čo všetko v danom momente nemôžeme a neovplyvníme, ale poodstúpiť a hľadať to, čo práve teraz možné je. Aj keď je to len maličký krok. Maličký posun. Hľadať príležitosť.
Umením je prekážku či priam nepriazeň osudu premeniť na príležitosť. A dokázať z nej vyťažiť maximum.
Toto bola najcennejšia rada akú som kedy dostala. V momente kedy sa môj osobný svet rozbil na milión kusov a kedy \“zajtra\“ a \“nabudúce\“ či \“potom\“ prestali zo dňa na deň či skôr z minúty na minútu existovať. Neboli. Áno, nikto ich nikdy negarantoval. Ani mne ani nikomu inému. Napriek tomu žijeme život s falošnou zárukou večnosti. A keď na to príde ľutujeme, čo sme nestihli, čo už nemôžeme, čo už nebude. Je to tak.
Čo je výhoda a čo nás ťahá ku dnu?
Pritom práve prekážky nám dávajú príležitosť zistiť, čo nám v živote funguje a pomáha zvládnuť tie náročné obdobia. Je to tiež príležitosť uvedomiť si čo nám v živote chýba a čo naopak je skôr betónovým blokom, ktorý si so sebou vláčime a postupne nás sťahuje ku dnu. Uvedomiť si čo je výhodou a čo je naopak v našom živote (už) na príťaž.
Nedajme sa poslať na prepadlisko dejín
S mnohými z nás zamávala pandémia covidu. Čím viac sme vo vleku udalostí boli vydaní pandémii napospas a podrobení hlúposti a nekompetentnosti, tým menej sme boli pripravení zvládať tie budúce, možno oveľa horšie \“pandémie\“ a krízy.
Aj vy máte v svojom okolí ľudí, ktorý rezignovali? Na realitu, rozum, zadúšajú sa na novými pravdami, ktoré im podsúva vševedúca online masa a objavmi svetových sprisahaní, ktoré to tu všetko riadia…
Pandémia pripravila o prácu alebo živobytie mnoho ľudí, nenávratne poslala na prepadlisko dejín mnoho biznis modelov, ktoré nefungujú a už ani fungovať nebudú. A aj po odoznení bezprostrednej hrozby pandémie tento transformačný proces pokračuje. O živobytie a rozum prichádzajú ďalší ľudia, mnohí možno práve preto, že sa nedokážu prispôsobiť zmeneným podmienkam a požiadavkám doby.
Už neplatí, že takto je to dobre, lebo to máme overené, veď sme to takto robili 20 rokov. A nemám na mysli len voľbu práca z domu alebo z kancelárie.
Život so zaťatými zubami? Nebláznite!
To čo mám na mysli, je najmä kvalita života aký žijeme. Nielen dnes, pozrime sa aj za seba. Možno si to mnohí v tom kolotoči nepripúšťali, možno ani nemali čas sa nad tým zamyslieť, rutina je vlastne pohodlná. Ale aké istoty sa s tou rutinou spájajú? A sú vôbec istotami? A čoho vlastne?
Zdravý rozum hovorí, že život nie je o tom kto ešte dokáže dlhšie zatínať zuby a prečkať “najhoršie”, kým sa veci vrátia do starých koľají. Pretože sa nevrátia. A ak aj áno, my budeme už iní, možno poznačení natrvalo tým životom so zaťatými zubami. Životom, ktorý nám zatiaľ preteká cez prsty.
Schopnosť prispôsobiť sa je kľúčová
Budúcnosť je o tom, kto sa dokáže prispôsobiť a nájsť pre seba a svoju rodinu taký životný štýl a spôsob práce, ktorý im umožní žiť čo najnormálnejšie bez ohľadu na to, čo urobí (alebo pokašle) vláda, ako sa krajine darí alebo nedarí zvládať tú-ktorú krízu. Lebo vlastne stále je a bude nejaká kríza a stále bude dôvod, aby ľudia stáli na námestiach. Žiaľ.
Od tých, ktorí si nevšimli koniec feudalizmu ťažko čakať, že budú pre nás oporou, či už v čase hedonistickej oslavy víťazstiev alebo v čase, keď sa im ich vlastný svet či biznis rozletel na milión kusov.
Investujte. Do seba!
Našou odpoveďou, a nielen na pandémiu, sa stala cesta. Doslova. V medzičase pandémie sme si splnili náš dlhoodkladaný sen o živote na Goze a presťahovali sme sa. Či na rok, dva alebo navždy? Úprimne, to sme nevedeli ani neriešili. Aj keď vždy bol nejaký plán B. Ale kto dnes vie čo bude o rok? A kto vedel pred rokom čo bude dnes?
O tom, prečo je však práve takáto zmena životného štýlu skvelou investíciou do seba, a čo to môže priniesť do života, píšem v mojom blogu tu>>
Mojou osobnou odpoveďou je kráčať ďalej. Doslova. Aj obrazne. Krok za krokom. Aký krok môžem urobiť dnes, aby bol zajtra lepší deň? Čo je pre mňa lepší deň? Deň, ktorý by som neprežila inak, ani keby žiadne zajtra už nebolo.
Vždy je čas prehodnotiť či naše istoty, ktoré nám možno fungovali v minulosti sú ešte istotami aj dnes a ak nie, ako to môžeme zmeniť. Hľadať svoju vlastnú príležitosť a využiť ju. DNES.
Poznámka autorky:
Tento blog vznikol pôvodne vo februári 2021. Spamätávali sme sa z pandémie covidu a bola to moja reakcia na bezradnosť, ktorá bola všade okolo nás. A potom, o rok, vypukla vojna na Ukrajine. A rok 2022 som končila s akútnou leukémiou v nemocnici. Napriek dosť veľkému poznaniu a ťažkej skúsenosti si tento blog vyžiadal len malé, doslova drobné úpravy. Je to fascinujúce. A preverené časom.
Aby sa tie staré „istoty“ nestali našim trvalým lockdownom a život iba čakaním na Godota.
